Ako umelá inteligencia transformuje právnickú profesiu

Globálne prieskumy o umelej inteligencii v advokácii sa čítajú optimisticky, no slovenskej kancelárii samy osebe nepovedia, čo má robiť. Nasledujúci text preto berie z prieskumu Thomson Reuters len to, čo v ňom naozaj je, a dopĺňa kontext, ktorý v ňom chýba: veľkosť tunajšieho trhu, jazyk prameňov a záväzné pravidlá Slovenskej advokátskej komory.

Future of Professionals Report 2025 nie je prieskum medzi právnikmi. Thomson Reuters ho zbieral vo februári a marci 2025 a stojí na 2 275 odpovediach profesionálov z právnej, rizikovej, compliance, daňovej, účtovnej, auditnej a obchodnej oblasti, a to z kancelárií aj z interných firemných útvarov. [1] Advokáti sú teda jednou zo siedmich zastúpených skupín.

Najcitovanejší údaj z reportu znie: štyri z piatich odpovedí (80 %) očakávajú vysoký alebo transformačný vplyv AI na svoju profesiu do piatich rokov. Ten istý graf ukazuje aj druhú stranu. Zmenu ešte tento rok očakáva len 38 % respondentov a tri z desiatich odpovedí hovoria, že ich organizácia postupuje pri zavádzaní AI príliš pomaly. [1]

Merateľný prínos hlási viac než polovica. 53 % profesionálov uviedlo, že ich organizácia už vidí návratnosť investície do AI, priamo alebo nepriamo, najčastejšie v podobe vyššej efektivity, kratších reakčných časov a nižšej chybovosti. [1] Rozdiel medzi tým, čo profesia očakáva o päť rokov, a tým, čo dnes vie doložiť, je hlavnou témou celého reportu.

Väčšina čísel v reporte je agregovaná naprieč profesiami, jeden údaj je však vyčlenený pre právo. Právni profesionáli v prieskume očakávajú, že im umelá inteligencia uvoľní takmer 240 hodín ročne, oproti 200 hodinám v prieskume z roku 2024. Thomson Reuters k tomu uvádza priemernú ročnú hodnotu približne 19 000 USD na jedného profesionála. [1]

Ide o očakávanie respondentov, nie o nameranú úsporu. Číslo navyše nezohľadňuje čas na overenie výstupu, ktorý je pre slovenského advokáta povinný. Skutočný prínos je preto rozdiel medzi ušetreným časom rešerše a časom, ktorý si vyžiada kontrola proti primárnemu prameňu.

Hlavnou prekážkou ďalších investícií do AI nie je rozpočet, ale doložiteľná presnosť nástroja. Uviedla ju polovica respondentov, teda viac než dostupný rozpočet aj než bezpečnosť dát. [1] Ide o poradie, ktoré dáva zmysel práve v právnej praxi: chybný výstup tu nestojí čas, ale vec. Podľa reportu vyzerá poradie bariér takto: [1]

Latka je pritom postavená vysoko. 91 % respondentov si myslí, že na počítač treba klásť prísnejšie nároky na presnosť než na človeka, a 41 % uviedlo, že výstup AI by musel byť stopercentne presný, aby ho použili bez ľudskej kontroly. [1] Ľudská revízia výstupu teda v profesii nie je vnímaná ako prechodné opatrenie do doby, kým sa modely zlepšia.

Zmenilo sa aj to, čoho sa profesia obáva. Strata pracovných miest skončila na chvoste, uviedlo ju 9 % odpovedí. Najčastejšou obavou je prílišné spoliehanie sa na technológiu na úkor odborného rozvoja (24 %), nasledujú súkromie, dôvernosť a transparentnosť (15 %), zneužitie AI napríklad na podvod (14 %) a dôsledky pre bezpečnosť dát (13 %). [1]

Ak je hlavnou bariérou preukázateľná presnosť, výber nástroja sa zužuje na otázku, či sa jeho výstup dá skontrolovať bez toho, aby ho advokát robil odznova. Pri posudzovaní sa opakovane osvedčili tri kritériá:

Slovenský kontext sa od globálneho prieskumu líši v dvoch veciach: veľkosti kancelárií a jazyku prameňov. Prevažnú časť trhu tvoria samostatní advokáti a malé kancelárie bez interného IT či compliance oddelenia. Nástroj preto musí byť použiteľný bez implementačného projektu a musí pracovať priamo so slovenskými prameňmi, nie s prekladom.

Rozdiel je aj v tom, čo sa dá overiť. Anglosaské nástroje stavajú na rozsiahlych komerčných databázach judikatúry; slovenský advokát overuje proti Zbierke zákonov na Slov-Lexe a proti zbierkam súdnych rozhodnutí. Nástroj, ktorý k záveru nepripojí konkrétne ustanovenie a spisovú značku, teda úsporu času iba sľubuje. Tak je postavený aj prístup SmartLexu k citáciám.

Tretí rozdiel je regulačný. Zatiaľ čo globálny prieskum hovorí o interných politikách a firemných zásadách, slovenského advokáta zaväzuje priamo stavovský predpis. Podrobne sa mu venujeme v článku Zákon o umelej inteligencii od 1. augusta 2026?

To, čo je v globálnom prieskume odporúčaním, je pre slovenského advokáta záväznou povinnosťou. Uznesenie predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 12/4/2025 v znení uznesenia č. 21/14/2025 ukladá advokátovi zachovať plnú zodpovednosť za výstupy AI, overiť presnosť faktov, citácií a predpisov a nezadávať do nástrojov informácie chránené mlčanlivosťou bez splnenia stanovených podmienok. [2] Jadro pravidiel je vykonateľné od 1. mája 2025.

Prakticky to znamená, že očakávaných 240 hodín ročne [1] je pre slovenskú kanceláriu horná hranica, nie východisko. Reálny prínos sa počíta až po odpočítaní času na overenie, a ten klesá jedine vtedy, keď nástroj sám ukáže, z ktorého ustanovenia alebo rozhodnutia záver vychádza.

Umelá inteligencia zatiaľ nemení zoznam profesií, mení náplň práce. Podstatnú zmenu vo svojej dennej agende za uplynulých dvanásť mesiacov zaznamenalo alebo ju v nasledujúcich dvanástich očakáva 55 % respondentov. [1] Advokátske a daňové kancelárie podľa reportu obsadzujú nové pozície najmä v oblasti technológií a AI, prevádzky, klientskej skúsenosti a rozvoja obchodu.

V slovenskej realite malých kancelárií tieto roly spravidla nevzniknú ako pracovné miesta. Pripadnú jednému partnerovi alebo koncipientovi, ktorý sa téme venuje popri spisoch. O to dôležitejšie je, aby nástroj nevyžadoval správcu a aby sa dal nasadiť bez projektu.

Pre slovenského advokáta vyplýva z prieskumu jeden praktický záver: úspora času vzniká až vtedy, keď je výstup overiteľný. Nástroj, ktorý ku každému tvrdeniu pripojí ustanovenie zo Zbierky zákonov a spisovú značku rozhodnutia, skracuje kontrolu z hodín na minúty. Nástroj bez citácií kontrolu iba presúva na neskôr.

Zvyšok je otázka disciplíny. Vymedziť, na ktoré úkony sa nástroj používa, mať písanú internú politiku, zaškoliť koncipientov a nikdy neposielať chránené údaje tam, kde na to nie je právny základ. Sú to rovnaké požiadavky, aké kladie stavovský predpis, takže ide o prácu, ktorú kancelária musí odviesť tak či tak.

Tento článok má informatívny charakter a nie je právnym poradenstvom. Ak nie je uvedené inak, percentuálne údaje pochádzajú z globálneho prieskumu naprieč siedmimi profesijnými oblasťami a nepredstavujú údaje o slovenskom trhu.