Zákon o umelej inteligencii od 1. augusta 2026? Pre advokáta je to iná otázka, než sa píše

Titulky sľubujú, že od 1. augusta 2026 začne na Slovensku platiť „zákon o umelej inteligencii". V skutočnosti ten zákon zatiaľ nie je schválený. A európsky dátum, ktorý naozaj platí, prináša pre advokáta oveľa menej, než sa píše. Dokument, ktorý vašu prácu s AI reálne zaväzuje, pritom pochádza z úplne iného miesta a platí už vyše roka.

Slovenský zákon o umelej inteligencii zatiaľ nie je platným právom, ale návrhom. Návrh zákona o umelej inteligencii a európskej dátovej regulácii (legislatívny proces LP/2026/17, predkladateľ MIRRI SR) prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním na prelome januára a februára 2026, v skrátenom konaní s lehotou do 4. februára. [1] Vznieslo sa k nemu 574 pripomienok, z toho 224 zásadných. [2]

K dnešnému dňu nič nenasvedčuje tomu, že by ho schválila vláda alebo Národná rada, ani že by bol vyhlásený v Zbierke zákonov. Odborné rozbory ho ešte v marci 2026 posudzujú ako návrh s vecnými nedostatkami. [3]

Ani jeho účinnosť nie je istá. Návrh počítal s 1. májom 2026, [2] MIRRI však verejne uvádza 1. august 2026. [4] Prvý z týchto termínov už uplynul bez toho, aby zákon nadobudol účinnosť. Riadiť prax podľa dátumu, ktorý zatiaľ nie je právom, je preto predčasné.

Nejde o samostatnú „slovenskú reguláciu AI". Je to adaptačný zákon k trom priamo záväzným nariadeniam EÚ: aktu o umelej inteligencii (nariadenie (EÚ) 2024/1689), aktu o správe údajov ((EÚ) 2022/868) a aktu o údajoch ((EÚ) 2023/2854). [5] Vlastné hmotné pravidlá nezavádza; k nariadeniam dopĺňa vnútroštátny dozor, správu údajov a sankcie.

Dozor má vykonávať nový Úrad digitálnej integrity (ÚDI) ako všeobecný orgán dohľadu nad trhom a jednotné kontaktné miesto, s právomocou spravovať regulačné experimentálne prostredie (sandbox). [2] MIRRI, do ktorého pôsobnosti má úrad patriť, sa ohradilo proti jeho označovaniu za „digitálnu políciu"; dohľad nad AI v súdnictve sa má delegovať na Ministerstvo spravodlivosti, aby ostala zachovaná nezávislosť súdnictva. [6]

Pri sankciách je namieste opatrnosť. V obehu sú dve pásma, „až 35 mil. eur alebo 7 % obratu" aj „až 20 mil. eur alebo 4 %"; nejde o rozpor, ale o rôzne úrovne porušení. Konkrétnu sumu však zatiaľ nemá zmysel brať ako istú. Sám rozbor návrhu totiž vyčíta, že „zatiaľ nedokáže s potrebnou mierou presnosti vymedziť skutkové základy" pokút. [3] Do schválenia finálneho znenia sú čísla orientačné.

K 2. augustu 2026 sa viaže len užší okruh povinností z aktu o umelej inteligencii: transparenčné povinnosti podľa článku 50 a aktivácia sankčných právomocí voči poskytovateľom všeobecných (GPAI) modelov. [8] [9] Vysokorizikové povinnosti medzi ne nepatria. Na rozdiel od slovenského zákona je to však dátum, ktorý platí naisto.

Odklad priniesol balík zjednodušenia (Digital Omnibus), ktorý Európsky parlament schválil 16. júna 2026 a Rada EÚ ho s konečnou platnosťou prijala 29. júna 2026. [7] Povinnosti pre vysokorizikové systémy sa ním posunuli: samostatné systémy podľa prílohy III na 2. december 2027 a systémy zabudované do výrobkov podľa prílohy I na 2. august 2028. Kto dnes píše, že „vysokorizikové povinnosti začnú platiť 2. augusta 2026", vychádza z neaktuálneho stavu.

Aj pri transparenčných povinnostiach treba byť voči advokátovi poctivý: bremeno článku 50 leží prevažne na poskytovateľovi nástroja, nie na jeho používateľovi. Kancelária je v terminológii nariadenia takmer vždy „nasadzujúci subjekt" (deployer). Priamo sa jej povinnosti dotknú najmä vtedy, ak by zverejnila deepfake alebo AI-generovaný text o veciach verejného záujmu bez ľudskej redakčnej kontroly; pri redakčne prekontrolovanom výstupe sa uplatní výnimka. [10] Bežnú rešerš ani koncept, ktorý advokát skontroluje, väčšina týchto povinností nezasahuje.

Prácu advokáta s AI dnes záväzne upravuje uznesenie predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 12/4/2025 (v znení uznesenia č. 21/14/2025), uverejnené 25. novembra 2025 v čiastke 87 Vestníka SAK. Jadro pravidiel je právoplatné a vykonateľné od 1. mája 2025. [11] Ukladá advokátovi päť povinností:

Nejde teda o predpis z Bruselu ani o návrh zákona. Uznesenie je adresnejšie než článok 50 a platí bez ohľadu na termíny nariadenia.

Halucinácia je jav, pri ktorom AI nástroj generuje fakticky nesprávne, zavádzajúce alebo úplne vymyslené informácie (napríklad neexistujúce judikáty či citácie), ktoré sa však javia ako presvedčivé. (Metodické usmernenie predsedníctva SAK k uzneseniu č. 21/14/2025, príloha, čl. 2 písm. f)

Disciplinárny problém nevznikne z toho, že advokát AI použije, ale z toho, že do podania prevezme judikát, ktorý neexistuje. Ústavný súd ČR uložil advokátovi poriadkovú pokutu 25 000 Kč za ústavnú sťažnosť, v ktorej citovaná judikatúra „buď vôbec neexistuje, alebo je dezinterpretovaná". [12] [13]

Slovenský súdny ani disciplinárny prípad tohto druhu zatiaľ nie je známy; najbližší precedens je práve tento český. Že však nejde o vzdialenú hrozbu ani u nás, potvrdzuje, že overovaciu povinnosť už dnes výslovne ukladá SAK.

Postoj justície je pritom zdržanlivý. Najvyšší správny súd SR uvádza, že „výkon justičnej právomoci... prináleží výlučne sudcom"; AI používa iba ako podporu (rešerš, jazyková korektúra, preklad) a výhradne v prostredí vo vlastnej správe (on-premise), nie vo verejných nástrojoch. [14] Je to rozumný meter aj pre advokátsku kanceláriu.

Nie termín 1. augusta, ale existujúce pravidlá SAK určujú, ako máte s AI zaobchádzať už teraz. V praxi ide o tri veci: pred vložením chránených dát urobiť rozhodovací test, každý výstup ľudsky overiť proti primárnemu zdroju a mať písanú internú politiku so zaškolením kancelárie. Nasledujúci zoznam ich rozpisuje podľa uznesenia č. 12/4/2025: [11]

Overovacia povinnosť tým nezaniká; klesá len čas, ktorý si vyžiada. Nástroj, ktorý ku každému záveru pripojí konkrétny paragraf zo Slov-Lexu a spisovú značku rozhodnutia, urobí z kontroly otázku minút namiesto hodín. Presne na tom stojí spôsob, akým SmartLex pracuje so zdrojmi. Ako sa pri tom mení deľba práce v kancelárii, rozoberáme v článku o transformácii právnickej profesie.

Tento článok má informatívny charakter a nie je právnym poradenstvom. Časť opisovaných predpisov je v štádiu návrhu; pred rozhodovaním overte aktuálne znenie na Slov-Lexe [15] a vo Vestníku SAK. [11]